Žltačka v rodine – všetci do karantény?
Najľahšie sa prenesie „Áčko“
Prenos z človeka na človeka je možný pri vírusových zápaloch pečene A, B aj C, napokon, preto sa tiež nazývajú infekčné žltačky. Pri type B a C sú vírusy z tela vylučované krvou (aj slinami s prímesou krvi!) a materským mliekom, preto je prenos medzi rodinnými príslušníkmi najčastejšie následkom zdieľania ostrých nástrojov hygienickej potreby (zubné kefky, žiletky, britvy, holiace a depilačné strojčeky). Chorý s vírusovou hepatitídou A však vylučuje vírusy aj stolicou, takže pri hrubom porušení hygienických zásad dochádza k tzv. fekálno-orálnemu prenosu, teda kontaminovanými rukami, predmetmi alebo potravinami.
Karanténa verzus karanténne opatrenie
Kvôli evidentne jednoduchému prenosu nákazy je chorým s vírusovou hepatitídou všetkých typov zákonom nariadená izolácia na infekčnom oddelení – karanténa. U členov spoločnej domácnosti eventuálne u osôb vystavených nákaze sa aplikujú tzv. karanténne opatrenia, ktoré pri vírusových hepatitídach spočívajú v opakovanom vyšetrení lekárom a odobraní krvi. V krvi sa testuje prítomnosť protilátok, ktoré by svedčili o nákaze, a hladina pečeňového enzýmu, ktorej zvýšenie znamená poškodenie pečene zápalom. Intervaly týchto vyšetrení sa líšia podľa typu vírusovej hepatitídy a závisia od inkubačnej lehoty ochorenia:
Typ A – vyšetrenie 3, 30 a 50 dní po izolácii chorého
Typ B – 3, 90 a 150 dní
Typ C – 3, 30 a 90 dní
Opatrení k obmedzeniu šírenia nákazy je viac, najviac obmedzujúce je asi pri type A, keď je zákaz vykonávania epidemiologicky významnej činnosti (práca v zdravotníctve, v jedálňach a pod.) na 50 dní.
V prípade výskytu vírusovej hepatitídy v rodine nie je potrebné hneď baliť župany a uteráky pre celú rodinu, stačí iba pre chorého. Napriek tomu je vhodné počas karanténnych opatrení starostlivo dodržiavať hygienu, pretože do posledného vyšetrenia nie je isté, či nie je nakazený ďalší člen rodiny.
(zep)
Zdroj:
Göpferová D, a kol. Epidemiologie infekčních nemocí. Praha: Nakladatelství Karolinum, 2003.