Genetické vlohy ovplyvňujúce riziko rozvoja depresie po liečbe interferónom alfa
U časti pacientov sa pri terapii interferónom alfa objavuje ťažká depresívna porucha. Je možné, že rozdiely v genetickej výbave jedincov, týkajúce sa promotora transportéra serotonínového reuptaku (5-HTTLPR), by mohli interagovať so zápalovým systémom, a tak zvyšovať riziko depresie.
Kvalitná prospektívna štúdia
Kohorta 71 nedepresívnych osôb infikovaných hepatitídou C bola preto prospektívne sledovaná pomocou štruktúrovaného dotazníka Structured Clinical Interview for DSM-IV Axis I Disorders a pomocou dotazníka skúmajúceho subjektívne vnímanie pacienta. Vedci sledovali výskyt genetických variantov 5-HTTLPR (L(G), L(A) a S) a rôzne množstvo tandemových opakovaní polymorfizmu v druhom introne. Na vyhodnotenie dát použili Kaplan-Meierovu analýzu. Sledovali aj kvalitu spánku účastníkov štúdie pomocou Pittsburgh Sleep Quality Indexu a depresiu pomocou Beckovej škály depresie.
Protektívny vplyv alely L
Ukázalo sa, že nosičstvo alely L polymorfizmu 5-HTTLPR bolo spojené s nižším rizikom rozvoja ťažkej depresívnej poruchy. Najviac odolní boli homozygoti L/L. Ľudia s týmto genotypom vykazovali aj lepšiu kvalitu spánku. Počiatočná kvalita spánku pritom predikovala incidenciu depresie, pokiaľ sa započítal aj vplyv genotypu.
Dočkáme sa spresnenia indikačných postupov v preskripcii antidepresív?
Štúdia preukázala, že výskyt ťažkej depresívnej poruchy po terapii interferónom alfa je spojený s polymorfizmom génu pre serotonínový transportér 5-HTTLPR. Tento účinok môže súvisieť aj s vplyvom terapie na kvalitu spánku.
Vytypovanie jedincov s vyšším rizikom vzniku depresií by malo viesť k špecifickejšej preskripcii antidepresív pred začatím terapie interferónom alfa, a uchrániť tak jedincov s malým rizikom rozvoja depresie od zbytočného profylaktického užívania antidepresív.
(hul)
Zdroj: Lotrich FE, Ferrell RE, Rabinovitz M, Pollock BG. Risk for depression during interferon-alpha treatment is affected by the serotonin transporter polymorphism. Biol Psychiatry 2009(Feb 15);65(4):344–348.
