Přeskočit navigaci

Aktuálne pre odborníkov

Pegylovaný interferón v. štandardný interferón pri koinfekcii chronickej hepatitídy C a HIV

Pegylovaný interferón v. štandardný interferón pri koinfekcii chronickej hepatitídy C a HIV Tretina pacientov s HIV je infikovaná aj HCV a 5 – 10 % ľudí s HCV má aj HIV. Koinfekcia vírusom ľudskej imunodeficiencie pritom urýchľuje progresiu HCV infekcie, ktorá je momentálne najčastejšou príčinou morbidity a mortality u chorých s HIV.

Liečba chronickej vírusovej hepatitídy C (HCV) spolu s nákazou vírusom ľudskej imunodeficiencie (HIV) nadobúda na dôležitosti. Pritom väčšina údajov o efektivite a bezpečnosti kombinácie peginterferónu alfa-2b a ribavirínu v porovnaní s kombináciou štandardného interferónu alfa-2b s ribavirínom u HIV–HCV koinfikovaných pacientov pochádza z nekontrolovaných štúdií.

Vo Francúzsku bola preto usporiadaná multicentrická otvorená štúdia, ktorá mala vniesť do porovnania oboch terapeutických možností jasno. Pacienti boli prijímaní do projektu od februára 2000 do februára 2002 a celkový čas sledovania každého pacienta dosiahol 72 týždňov. Štúdie sa zúčastnilo celkom 412 dospelých subjektov s HCV-RNA detegovateľnou v sére, s patologickou histológiou pečene, s množstvom CD4 lymfocytov vyšším než 200 × 106/l a stabilnou HIV-RNA v plazme.

V liečbe trvajúcej 48 týždňov bol použitý ribavirín (400 mg 2× denne orálne) v kombinácii buď s peginterferónom alfa-2b (1,5 μg/kg subkutánne raz týždenne), alebo štandardným interferónom (3 milióny jednotiek subkutánne 3× týždenne). Hlavným hodnotiacim kritériom úspešnosti liečby bola trvalá virologická odpoveď, teda nedetegovateľné hladiny HCV-RNA v sére po 72 týždňoch od vstupu do štúdie.

V skupine liečenej peginterferónom malo trvalú virologickú odpoveď viac pacientov než v skupine liečenej štandardným interferónom (27 % oproti 20 %, P = 0,047). Miera rozdielov medzi liečbami bola väčšia pri HCV genotype 1 alebo 4 (17 % pri liečbe peginterferónom oproti 6 % pri štandardom interferóne, P = 0,006) než pri genotypoch 2,3 alebo 5 (44 % v skupine liečenej pegylovaným interferónom, 43 % v druhej skupine, P = 0,88). Pri oboch liečebných metódach bolo možné s 99 % pravdepodobnosťou predpovedať neúspech liečby, pokiaľ sa znížilo množstvo HCV-RNA najviac na stotinu vstupných hodnôt alebo bola prítomná detegovateľná hladina HCV-RNA v sére v 12. týždni liečby.

Pri trvalej virologickej odpovedi sa znížila histologická aktivita a stabilizovala fibróza. Oba režimy liečby ukázali podobnú znášanlivosť, i keď zmeny dávkovania boli častejšie pri peginterferóne.

(zep)

Zdroj: Fabrice Carrat M.D. Ph.D. et al.: Pegylated Interferon Alfa-2b vs Standard Interferon Alfa-2b, Plus Ribavirin, for Chronic Hepatitis C in HIV-Infected Patients. JAMA 2004; 292: 2839–2848.


Archív

fact sheet

 

Súhrn charakteristických vlastností lieku PegIntron

PegIntron
 
 
 
Medicínska databáza U Lekára
 
Odporúčame:  Crohnova nemoc a ulcerózní kolitida