Přeskočit navigaci

Aktuálne správy

Žltačka nie je len jedna

Žltačka nie je len jedna Rozdelenie vírusových hepatitíd nie je celkom jednoduché. Deliť ich je totiž možné podľa niekoľkých kritérií. Môžeme na ne hľadieť ako na ochorenia prenosné oro-fekálnou cestou (teda klasické ochorenie špinavých rúk) alebo priamym stykom (ochorenia prenosné telovými tekutinami).

Čakanie na príležitosť

Ďalšie delenie sa môže odvíjať od tzv. vyvolávateľa ochorenia. Tu je nutné zdôrazniť, že hepatitída patrí medzi ochorenia vírusové, ktoré k svojmu prejavu potrebujú nejakého hostiteľa. Vírus sám osebe je totiž v podstate mŕtvy zhluk bielkovín. Mimo hostiteľského organizmu, v ktorom sa môže rozmnožiť a uskutočniť tak svoj životný cyklus, vlastne nežije, iba sa šíri prostredím a čaká na svoju príležitosť.

Neznáme éčko

Podľa druhu vírusu sa potom odvodzuje delenie žltačiek na typy A, B, C, D a E. O prvých štyroch typoch väčšina z nás už niečo počula. Nie tak o poslednom zmieňovanom, teda „éčku“. Je to pravdepodobne najmenej známy typ vírusovej hepatitídy. Jeho vyvolávateľom je vírus hepatitídy E, čo je neopuzdrený guľatý RNA vírus (rod Hepevirus) v mnohých ohľadoch podobný vírusu hepatitídy A.

Obe žltačky sa prenášajú špinavými rukami, oba vírusy nemajú žiadny obal, sú podobne veľké a v pečeni sa infekcia nezdržuje dlho – choroba takzvane neprechádza do chronicity. Od ostatných štyroch typov sa však predsa len niektorými svojimi vlastnosťami líši.

Zákerný vírus

Jej nebezpečenstvo tkvie v tom, že i keď sa nezdá byť nijako nápadne infekčná, dokáže byť zákerná inak. Napríklad až u polovice chorých prebieha infekcia bez akýchkoľvek príznakov, a tí ju potom môžu celkom nevedome šíriť ďalej. Navyše jej priebeh s príznakmi nebýva väčšinou závažný, jednako u tehotných infikovaných žien často ku koncu tehotenstva dochádza k tzv. fulminantnému ochoreniu, čo je vysoko vystupňovaný priebeh infekcie s nezriedka tragickými následkami.

Bez obáv

Žltačka typu E ako samostatne kategorizovaná vírusová infekcia pečene u ľudí bola prvýkrát ustanovená v 80. rokoch minulého storočia. Dobrou správou však je, že v našich zemepisných šírkach sa jej nemusíme výrazne obávať, bežne sa tu nevyskytuje. Najlepšou prevenciou je potom dodržiavanie hygienických zásad pri cestovaní do oblastí výskytu vírusu, teda najmä do juhovýchodnej a strednej Ázie, tropickej Afriky a tropických oblastí Južnej Ameriky.

(rosk)

Zdroj: http://www.who.int


Poradňa lekára

 

Otázka: Dobrý deň. Prečital som si jednotlivé príspevky a ak rozumiem správne, nakaziť...

Odpoveď: První část dotazu je formulovaná správně, pokud k takové situaci u vás došlo,...

 
 
 
 
 
Medicínska databáza U Lekára
 
Cestovní nemoci:  Polévka s vůní orientu: jak si připravit domácí Pho Bo