Liečba trvá štandardne 12 mesiacov. Jej cieľom je dosiahnutie stavu, keď vírus nie je v krvi zistiteľný pri ukončení liečby a ešte šesť mesiacov potom.
Cyklus kombinovanej terapie interferónom a ribavirínom trvá 48 týždňov (12 mesiacov). U niektorých pacientov s nízkou virémiou dobre reagujúcich na liečbu je možné liečbu podľa nových odporúčaní skrátiť na 6 mesiacov.
V priebehu liečby je chorý priebežne sledovaný. Dôležitá je predovšetkým hodnota virémie, teda počet vírusov v mililitri krvi. Pokiaľ nie je vírus už po troch mesiacoch liečby zistiteľný, je veľmi dobrá pravdepodobnosť, že liečba bude úspešná. Pokiaľ v priebehu prvých troch mesiacov naopak nedochádza k zníženiu virémie, šanca na úspešné vyliečenie dramaticky klesá.
Čo ak zaberie?
I po ukončení liečby čakajú chorého občasné návštevy lekára. Pravidelne vykonávané testy slúžia na uistenie, že nedošlo k novej aktivácii. V určitom percente prípadov totiž dochádza k takzvanému relapsu. Vírus už nie je v tele badateľný, ale po vysadení liečby sa znovu objaví. Zo skúseností je známe, že pokiaľ k takému opätovnému vzplanutiu infekcie dôjde, stane sa tak najneskôr do pol roka po ukončení liečby (spravidla však do troch mesiacov). Dá sa teda povedať, že pokiaľ nie je vírus v tele badateľný pol roka po ukončení liečby, je vyhraté. Tento stav sa označuje ako trvalá virologická odpoveď (SVR – Sustained Viral Response) . Návrat infekcie už v takom prípade nie je pravdepodobný.
Na liečbu reaguje asi 60 percent pacientov. To znamená, že sa títo pacienti trvalo zbavia svojho ochorenia. Úspešná liečba zamedzuje riziku prechodu ochorenia do cirhózy pečene a vzniku rakoviny pečene.
Čo ak nie?
Liečbu môže lekár v niektorých prípadoch ukončiť i predčasne. Spravidla ide o situácie, keď sa objavia vážne nežiaduce reakcie, nedostatočná odpoveď alebo komplikácia. Účinky interferónu sa prejavia už po troch mesiacoch liečby. Trvalo zvýšené hladiny ALT a nemenná (alebo zvyšujúca sa!) vírusová nálož sú dôvodom na jeho vysadenie. Kombinovaná liečba sa ukončuje, pokiaľ rovnaká situácia pretrváva i po šiestich mesiacoch.
Ani po vyčerpaní dostupných metód ešte nie je nič stratené. Výskum hepatitídy C a jej liečby stále pokračuje. Prináša mnoho nových udalostí. Prvé účinné možnosti liečby boli vyvinuté už za necelých 15 rokov od objavenia vírusu. Neustále vznikajú ďalšie. V súčasnosti sa skúšajú nové spôsoby:
- zmena dávkovania a podávania interferónov
Skúšajú sa nové schémy a stratégie terapie v snahe nastaviť ju podľa individuálnych potrieb chorého, i s ohľadom na konkrétny typ vírusu, ktorý vyvolal ochorenie.
- modifikované interferóny
Sú to upravené interferóny viazané na bielkoviny. Ich prednosťou je dlhodobá účinnosť a možnosť aplikácie iba raz za 2 až 4 týždne.
- amantadín
Amantadín je ďalší liek zo skupiny virostatík. Bol vyvinutý pre liečbu ťažkých prípadov chrípky. Skúša sa jeho kombinácia s už užívanými liekmi proti hepatitíde typu C.
- viramidín
Novo testovaný liek obsahuje látku, z ktorej telo samo dokáže priamo v pečeni vytvoriť ribavirín. Tým by malo dôjsť k významnému zníženiu výskytu nežiaducich účinkov spojených s podávaním samotného ribavirínu.
- merimepodib
Látka, ktorá by podľa predbežných výsledkov mala mať protivírusové účinky podobné ribavirínu, ale s významne nižším množstvom nežiaducich účinkov.
- inhibítory množenia vírusov
Pripravujú sa nové látky schopné zasiahnuť do procesu množenia (replikácie) vírusu v organizme. Horúcimi favoritmi sú ribozómy, inhibítory helikázy a inhibítory proteázy.
Výmena pečene
V súvislosti s hepatitídou C sa často zmieňuje i transplantácia pečene. Ide o poslednú možnosť terapie. Dáva nádej ľuďom trpiacim na cirhózu s komplikáciami alebo na rakovinu pečene. Môže dať šancu na kvalitný, plnohodnotný, produktívny život. Ani potom, bohužiaľ, nie je vyhraté. Vírus zostáva v tele i po transplantácii a hepatitída C takmer vždy postihne aj novú pečeň. Celý proces sa tak začína znova. Transplantácia je skutočne až posledná možnosť liečby. Ideálne je objaviť a liečiť hepatitídu C omnoho skôr, než dôjde k nezvratnému poškodeniu pečene.