Trvalú účinnosť liečby je možné hodnotiť až s časovým odstupom. O jej aktuálnom vývoji informujú pravidelné testy. V priebehu liečby i po ukončení užívania liekov môže nastať niekoľko rôznych situácií.
Nežiaduce účinky
Interferóny sa zvyčajne podávajú vo forme podkožných injekcií. Ich množstvo záleží na konkrétnom prípravku. V minulosti sa dávali zvyčajne tri injekcie týždenne. Najnovšie bol však vyvinutý pegylovaný interferón. Jeho špeciálna štruktúra dnes umožňuje dávkovanie jedenkrát týždenne. Aplikovať injekciu si po zaškolení môže chorý aj sám doma, podobne ako si pacienti aplikujú inzulín pri cukrovke.
Vysoké dávky interferónu však nielen pomáhajú, ale aj ohrozujú samotný organizmus. Liečbu môžu sprevádzať komplikácie a nežiaduce účinky. K hlavným patrí:
- flu-like syndróm – chrípke podobné príznaky (zvýšená teplota, bolesti v kĺboch a svaloch, bolesť hlavy, únava),
- nechutenstvo, nevoľnosť, zvracanie, hnačka,
- krvné poruchy, sklon ku krvácaniu,
- psychické poruchy, depresie, samovražedné sklony,
- porucha funkcie štítnej žľazy,
- kožné vyrážky,
- dočasná strata vlasov.
Ribavirín sa užíva vo forme kapsúl dvakrát denne (ráno a večer). Dávka závisí od hmotnosti liečeného a od toho, ako liečbu znáša.
Medzi hlavné nežiaduce účinky ribavirínu patria:
- krvné poruchy, anémia,
- teratogénne pôsobenie – ribavirín nesmú používať tehotné ženy ani muži aktuálne uvažujúci o založení rodiny, nebezpečenstvo pretrváva ešte niekoľko mesiacov po ukončení liečby.
Vážne nežiaduce účinky liečby sa prejavia asi u každého dvadsiateho pacienta. Väčšinou sú mierne až stredné, veľmi nepríjemné sú najmä na začiatku liečenia. Organizmus liečeného začne prípravky pomaly znášať a počas niekoľkých týždňov problémy zmiznú. V niektorých prípadoch však môžu nežiaduce účinky tvoriť neprekonateľnú prekážku ďalšej liečby.
Priebežné kontroly
Pre sledovanie účinnosti a priebehu liečby sa uskutočňujú opakované odbery krvi. Vzorky sa podrobujú meraniu hladín ALT a vyšetreniu PCR. V niektorých prípadoch je opodstatnená i kontrolná biopsia pečene. Počiatočná reakcia na liečbu sa určuje po troch mesiacoch od jej začatia, niekedy skôr. Vyšetrenia priebežne informujú o aktuálnom vývoji. Tesne pred ukončením podávania liekov sa zisťuje reakcia na konci liečby. Pre definitívne posúdenie účinku liečby sú rozhodujúce odbery v 6. mesiaci od ukončenia liečby.
Pre kontrolu nežiaducich účinkov v priebehu i po ukončení liečby sa robí hodnotenie krvného obrazu (po začatí liečby i každý týždeň!), vyšetrenie štítnej žľazy a priebežné hodnotenie psychického a emocionálneho stavu liečeného. Presný časový rozvrh kontrol a vyšetrení závisí od aktuálneho vývoja a dohody s lekárom.
Účinnosť liečby
Účinnosť liečby sa hodnotí z dvoch rôznych pohľadov:
- biochemický – sleduje sa vývoj hladiny pečeňových enzýmov (ALT) v krvi,
- virologický – sleduje sa množstvo vírusov prítomných v organizme.
Je taktiež nutné zohľadniť niekoľko časových rovín – hodnotia sa reakcie po ukončení liečby a reakcie dlhodobé, po šiestich mesiacoch od ukončenia liečby. Najväčším úspechom je dosiahnutie tzv. trvalej virologickej odpovede. Je to stav, keď po šiestich mesiacoch od ukončenia liečby nie je vírus v krvi prítomný. Riziko návratu infekcie, relapsu, je v týchto prípadoch minimálne, pohybuje sa okolo 1 percenta.
Ďalším typom odpovede na liečbu je zmiznutie vírusu z krvi v čase liečby, avšak po jej skončení dochádza s rôznym odstupom (najčastejšie v prvých troch mesiacoch po liečbe) k návratu – relapsu infekcie. Najmenej priaznivým typom odpovede je variant, keď počas liečby neklesne množstvo vírusu v krvi buď vôbec, alebo iba minimálne.
Podľa doterajších skúseností by pri použití kombinácie pegylovaných interferónov a ribavirínu malo byť zmiznutie vírusu z krvi dosiahnuté počas prvých troch mesiacov liečby. Pokiaľ táto situácia nenastane, mala by byť liečba ukončená, pretože šanca na trvalé zmiznutie vírusu z krvi sa v týchto prípadoch pohybuje už iba okolo dvoch percent. Celková úspešnosť dvojkombinačnej liečby pegylovanými interferónmi a ribavirínom je približne 60 – 65 percent. To znamená, že 60 – 65 percent osôb dosiahne trvalú virologickú odpoveď.