Přeskočit navigaci

Vyšetrenie krvi

Diagnózu hepatitídy C stanovia výsledky krvných testov. Testy určujú prítomnosť protilátok alebo samotného vírusu. Pre vylúčenie možnosti chyby sa robí niekoľko rôznych vyšetrení.

Pečeňové testy

Na poruchu funkcie pečene často upozorní rutinne vykonané vyšetrenie krvi. To obvykle odhalí zvýšenie hladín pečeňových enzýmov. Enzýmy sú látky zapojené do chemických reakcií v organizme. Vyskytujú sa vo všetkých bunkách. Niektoré z nich sú však špecifické iba pre bunky pečeňové. V každej zdravej pečeni prebieha obmena buniek. Staré zanikajú, nové vznikajú. Pritom dochádza k uvoľňovaniu enzýmov do krvi. Každý človek preto má normálne v krvi nízku hladinu pečeňových enzýmov. Pri poškodení pečene dochádza k masívnemu vyplaveniu enzýmov a zvýšeniu ich hladiny v krvi.

Základným enzýmom vzbudzujúcim podozrenie na zápal pečene je alanínaminotransferáza (ALT). Ďalšie enzýmy špecifické pre pečeň sú aspartátaminotransferáza (AST), gama-glutamyltransferáza (GMT) a alkalická fosfatáza (ALP). So stavom pečene bezprostredne súvisia aj hladiny bilirubínu, albumínu a cholesterolu Zvýšené hodnoty pečeňových testov však ešte nie sú stopercentnou známkou hepatitídy C. Vyžadujú si ďalšie pátranie po príčine.

Testy krvnej zrážavosti (koagulácia)

O funkciách pečene vypovedajú i vlastnosti krvi. Prítomnosť koagulačných faktorov overujú testy zrážavosti (protrombínový čas).

Stanovenie protilátok

Pre stanovenie koncentrácie protilátok v organizme sa využíva tzv. ELISA test (Enzyme-Linked ImmunoSorbent Assay – enzýmová imunoanalýza). Ide o najdôležitejší test pre stanovenie diagnózy hepatitídy typu C. Aj napriek svojej vysokej presnosti však nie sú ELISA testy neomylné. Môžu byť zaťažené mnohými chybami. Ich najväčšou nevýhodou je fakt, že prostredníctvom nich sa nedá zistiť prítomnosť vírusu v prvých 2 až 3 týždňoch od vystavenia sa nákaze. V tomto období sa ešte nestihnú protilátky vytvoriť, a testy sú preto ešte negatívne.

V niektorých prípadoch môžu dať naopak "falošne pozitívny" výsledok. Taký test vychádza pozitívny, aj keď protilátky nie sú v skutočnosti v tele prítomné. Falošne pozitívne výsledky majú niekoľko príčin:

  • v organizme sú prítomné protilátky, aj keď sa už telo vírusu hepatitídy C zbavilo samovoľne (10 percent osôb),
  • protilátky zostávajú v krvi i po vyliečení infekcie,
  • malé deti môžu získať protilátky cez placentu z organizmu matky (tieto protilátky zmiznú počas niekoľkých mesiacov po narodení, preto sa testovanie na prítomnosť HCV robí až v jednom roku veku).

Pozitívne výsledky je preto nutné ďalej overiť citlivejšími testami.

Prítomnosť vírusu

Existujú testy, ktoré zisťujú samotný vírus hepatitídy C v krvi a pečeni. Používajú sa na potvrdenie prítomnosti vírusu v krvi i na presnejšie určenie počtu vírusov prítomných v organizme (virémia). Testy využívajú princíp tzv. polymerázovej reťazovej reakcie (PCR – Polymerase Chain Reaction).

Ďalšie vyšetrenia

Vyšetrenie môže lekár doplniť niektorými zobrazovacími metódami. Zvyčajne sa urobí ultrazvuk alebo počítačová tomografia (CT) pečene.

Existenciu a rozsah poškodenia pečene je možné spoľahlivo odhaliť iba pomocou pečeňovej biopsie. Je to druh vyšetrenia, pri ktorom lekár pomocou tenkej ihly odoberie malý kúsok pečene na mikroskopické vyšetrenie (histologický rozbor). To potom informuje o tom, či v pečeni prebieha zápal, či došlo k fibróze alebo či je už prítomná cirhóza. Biopsia umožňuje objektívne posúdiť stav poškodenia pečene. Pri prípadnom opakovaní vyšetrenia v budúcnosti dovolí posúdiť zmeny vyvolané postupom ochorenia alebo jeho liečbou.

Poradňa lekára

 

Otázka: Dobrý deň. Prečital som si jednotlivé príspevky a ak rozumiem správne, nakaziť...

Odpoveď: První část dotazu je formulovaná správně, pokud k takové situaci u vás došlo,...

 
 
 
 
 
Medicínska databáza U Lekára
 
Cestovní nemoci:  Polévka s vůní orientu: jak si připravit domácí Pho Bo